Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Slovenská poézia v anglofónnej infosfére po roku 1989: trajektórie exportu a prekladové stratégie
Text Fatal: Attractions & Accidents. Poznámky k prekladom poézie Mily Haugovej od Jamesa Sutherlanda-Smitha vychádza v rodovo orientovanom časopise Glosolália 1/2023 a je prekladom (s autorskými zásahmi) po anglicky písanej štúdie. Venuje sa porovnávacej analýze slovenských textov Mily Haugovej a ich anglických prekladov od Jamesa Sutherlanda-Smitha, pričom primárnou motiváciou takéhoto pohľadu je sprostredkovať slovenskému publiku čiastkovú informáciu o tom, ako prebásnenia v cudzom jazyku posúvajú identitu textu poetky, ktorá je v „našom“ domácom prostredí dobre známa. Štúdia sa pritom čiastočne opiera o psychoanalytické prístupy v translatológii (Venuti, Serrano Tristán) a metodologicky a teoreticky vychádza viac z postštrukturalistických a postkoloniálnych pohľadov na preklad – teda z takých, ktoré preklad nepovažujú za falošný originál alebo nedokonalú napodobeninu, ale za nový text, resp. novú verziu textu axiologicky voči originálu nie podradnú (Robinson a i.). Diskusia o prekladoch básní Mily Haugovej od Jamesa Sutherlanda-Smitha naznačuje, že v prípade, keď prekladateľ-muž interaguje s textom napísaným ženou – a to navyše s takým textom, ktorý sa intenzívne zaoberá tým, aké to je byť ženou –, preklad môže byť poznačený rodovou identitou tých, čo tieto texty písali a prepisovali. Vo svetle analýzy sa javí, že cieľový text do úzadia zatlačil eros a telesnú prítomnosť ženského subjektu a obnovil metafyzické hierarchie narušené feminínnym/feministickým čítaním kultúrnej tradície. Preklad sa síce stále zaoberá ženskými identitami, tie sa však menej ponárajú do svojich stelesnených a sexuálnych kontextov a sú viac charakterizované takými stereotypnými vlastnosťami ako je váhavosť, slabosť, krehkosť, cudnosť či nevinnosť. Rodová a sexuálna identita, ktorá je jadrom Haugovej písania, je v preklade tiež menej výrazná ako v pôvodných textoch. Taký pohľad na textové mikrouniverzum, v ktorom sú bariéry medzi vnútrojazkovými a medzijazykovými verziami textu priepustné a v ktorom sa zviditeľňujú ako odrazy a ozveny lexém, ktoré sa odrážajú v štrbinách medzi jazykmi a poéziami, tak aj sociálna a psychologická skladba aktérov a aktérok ako štruktúrovaných a štruktúrujúcich uzlov signifikantov a zdrojov textového pohybu. V tomto pohľade texty a ich rozmanité interakcie menej poukazujú na idylické priestory dokonalej jednoty jazykov ako ich videl Walter Benjamin a viac odhaľujú chladný lacanovský nehumánny charakter jazyka.
Ivana Hostová
Celkový rozpočet:
0,00 €
Výška podpory:
6 798,00 €