Hlavná strana

HISTÓRIA CHYNORIANSKEHO DIVADLA

Začiatok ochotníckeho divadla v obci spadá do rokov 1855 – 1860 a jeho pevné základy položil učiteľ Peter Molnár. Väčšinou sa vtedy vystupovalo v kostole, pri príležitosti väčších sviatkov sa dramatizovali výjavy z Nového zákona. Počas silnej maďarizácie (1900-1918) sa hrávalo už v ľudových školách, samozrejme po maďarsky. Po vyhlásení Československa sa prvýkrát hralo po slovensky. V roku 1919, v roku kedy vzniklo Slovenské národné divadlo, naskúšali a zahrali chynorianski divadelníci divadelnú hru Ferka Urbánka „Rozmajrín“, ktorá bola hraná v slovenčine. Divadelné predstavenie bolo odohrané v budove pod kostolom – terajší Domec Chynorany, len za svetla petrolejok. Od roku 1926, kedy už bol otvorený Katolícky dom, sa okrem divadelných hier hrávali v Chynoranoch aj operety, ale aj  tzv. pašiové hry. Začiatkom 50-tych rokov minulého storočia sa prevažne mladí ochotníci zameriavali na pravidelné, každoročné „Silvestrovské kabaretné programy“ za sprievodu hudobnej skupiny. Tieto programy sa tešili mimoriadnej popularite, nielen v Chynoranoch, ale i v okolitých obciach. Mimochodom, scenáristom a režisérom týchto kabaretných programov bol Rudolf Michalík -  brat starého otca súčasnej režisérky Zuzky Kráľovej. Dňa 17. novembra 1968 sa oživila činnosť Matice Slovenskej v Chynoranoch. Boli vytvorené 3 krúžky: zemepisno-historický, dramatický a literárno-hudobný. Najviac známy kultúrnej verejnosti bol práve dramatický krúžok. Vznikol divadelný súbor Matičiar, ktorý každoročne realizoval divadelné predstavenie, alebo pásmo v rozsahu celovečerného programu. Už 9.3.1969 sa predstavil drámou Ivana Stodolu „Marína Havranová“. Celkovo divadelný súbor Matičiar odohral 22 divadelných predstavení slovenských ale i svetových dramatikov. Predstavenia sa nehrali iba v Chynoranoch, ale aj vo vzdialenejších obciach regiónu. O obľúbenosti tohto žánru svedčí i 7 repríz priemerne na každú divadelnú hru. Svojimi výkonmi sa zaradili medzi vyspelé súbory vtedy Západoslovenskom kraji. Za svoju rozsiahlu činnosť okrem iných vyznamenaní bol súbor Matičiar poverený realizovaním časti pochôdzkového divadla pri oslavách 125. výročia založenia Matice Slovenskej v Martine. O kvalite programu svedčí i pochvalný list Ústredia Matice za výkon.

90-te roky utlmili činnosť ochotníckeho divadla. Po Nežnej revolúcií akoby doba spohodlnela (alebo sa zrýchlila?). Až 4.január 2009 sa zapísal do kroniky chynorianskych ochotníkov výraznejšie. V tento deň sa po 13 rokoch zaplnila sála Kultúrneho domu, zdvihla sa divadelná opona s hrou Ľubomíra Feldeka Jánošík podľa Vivaldiho. A teraz pripočítajme ďalších 13 rokov a divadelná opona v Kultúrnom dome Valentína Beniaka sa opäť zdvihla hrou Bertolda Brechta Malomeštiakova svadba.

V Brechtovej grotestke sa všetko láme a ničí – od nábytku, cez vzťahy a charaktery. Tento rozpad zachváti svadobčanov práve v priebehu svadobnej hostiny. Seriózna oslava sa tak mení na večer nehôd, provokácie a nevkusnej zábavy. Brecht tak odhaľuje morálku na prvý pohľad slušnej a vychovanej spoločnosti. 

Inscenácia Malomeštiakova svadba bola v podaní ochotníckeho súboru Divadla Valentína Beniaka prvýkrát uvedená 7. augusta 2022 o 15:00. 
Obsadenie a inscenačný tím:

Réžia: Zuzana Kráľová

Účinkujú: Denisa Chrenková, Boris Huba, Jozef Bezák, Dominik Gajdoš, Ivana Bubeníková, Miroslav Kováčik, Alena Dušová, Philipp Ručka, Hana Kováčiková

Hudba: Zbyšek Říha – aranžmány

              Michal Mihok – akordeón

Scéna: Juraj Paninár

Kostýmy: Denisa Chrenková

Osvetlenie, zvuk – Michal Paluš

Nápoveda – Mária Magdolenová Remeková