Hlavná strana

Erika Szőke & Csilla Nagy - Blednúca zem.

Cieľom spoločného projektu Csilly Nagy a Eriky Szőke s pracovným názvom "Unfixed garden " je vytvorenie inštalácie, ktorá bude reflexiou na vzťah medzi človekom a prírodou. Krotiť, ovplyvňovať prírodu a zasahovať do nej začal mezolitický človek ešte dávno predtým, než došlo k osídleniu a pestovaniu obilia. Prvými záhradami boli lesné záhrady – hybridná flóra medzi prirodzene rastúcim porastom – zmiešané z človekom preferovaných druhov.
S ich výberom, kultiváciou, šľachtením a  akumuláciou – dnes už na obrovských monokultúrnych poľnohospodárskych plochách – sa narušila krehká rovnováha medzi človekom a prírodou, ktorá ohrozuje ostatné druhy, pôdu a biodiverzitu. Aj tieto agresívne prístupy viedli k dnešnému stavu, keď musíme čeliť katastrofálnym ekologickým následkom a scenárom v prítomnosti a v blízkej budúcnosti. Kedy ľudia prekročili hranicu férového zaobchádzania s prírodou? / V ktorom bode stratil človek úctu k prírode?
Hľadanie odpovedí na otázky, či je zánik priestorom na vznik niečoho nového, je východiskovou myšlienkou inštalácie. Výstupom projektu budú hmotné aj "nehmotné" diela, s použitím prírodných materiálov, prastarých ale aj súčasných techník. Hlavnou črtou procesuálnych diel bude fenomén premeny a miznutia
Erika Szőke často siaha po nezvyčajných „netradičných“, experimentálnych postupoch, pričom vytvára aj efemérne objekty a unikáty. Veľakrát sa správa ako grafička, sochárka, performerka – pracuje na rozmedzí rôznych mediálnych aj konceptuálnych prístupov. Opätovne sa zaoberá klasickými, priam paradigmatickými témami a problémami fotografie – reflexiami, ktoré krúžia okolo otázok indexovosti. Jej fotografie pred nami vykresľujú akúsi poetiku prchavosti a pominuteľnosti – snahu uchopiť vnímaný „moment“ a zároveň reflexiu márnosti a problematickosti tejto snahy. Opakujúci sa moment v tvorbe Eriky Szőke je pozornosť upriamená na zachytenie rôznych stôp, odtlačkov, „fosílií“ minulosti. Stopy ju fascinujú aj ako symptómy „auratickosti“ a to všetko úzko späté s reflexiou mediality súčasnej fotografie v prostredí postinternetu. Pravidelne vystavuje tak na Slovensku ako aj v zahraničí. V roku 2014 získala veľkú cenu Sikulského Grafického Bienále (Sfântu Gheorghe, Rumunsko). Jej najvýznamnejšie výstavy posledných rokov sú:  Speculum Mundi (2020), Galéria MEDIUM VŠVU, Bratislava; 14. ročník medzinárodného fotografického festivalu(2021), Tekovské múzeum, Levice; Terítsd ki a lepedőt! / Lay out the Sheet! ( 2016), Magma Contemporary Medium, Sfântu Gheorghe (RO).

Hlavnou témou výtvarníčky Csilly Nagy je výskum nástrojov a spôsobov spomínania. Vo svojich dielach často tematizuje pamäť, či už je to individuálna, rodinná alebo kolektívna. Umenie chápe ako priestor, v ktorom je možné predĺžiť a reinterpretovať pamäťové stopy. Jej práce, ktoré často nadobúdajú formu inštalácií, vo výbere materiálov reprezentujú experimentálnosť a hľadanie nových výrazov. Forma, médium či materiál sa u nej podriaďuje celkovému konceptu. V poslednej dobe sa venuje starým aj súčasným technikám keramiky, hľadá spôsoby presahu keramiky a výtvarného umenia v konceptuálnych podobách. Medzi jej najvýznamnejšie výstavy patria Tretia cesta – Odkaz Hanzy (2021), Vlastivedné múzeum v Galante; ACLIM!, OFF Biennale Budapest (2021), A.P.A. Galéria; Tellerrand, Kunstwerk e.V. (2019), Potsdam.