Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Synchrón u psychiatra (Výstavy z výzvy 2018)
Vystavujúci autori: David Cajthaml
(CZ) & Buddy Ungrad (CZ)
Kurátorka: Nina Jassingerová
Výstava Synchrón u psychiatra je
výsledkom niekoľkých synchrónne prebiehajúcich udalostí v určitom čase. V
časovo ohraničenom priestore od jari 2016 až leta 2017 kurátorka tejto výstavy,
prežívajúca práve obdobie ťažkých životných strát a z toho vyplývajúcich
depresií, začala vo virtuálnom priestore sociálnej siete bezmyšlienkovito, ale
intenzívne vnímať takmer každodennú tvorbu výtvarníka Davida Cajthamla a
básnika Buddyho Ungrada. Zároveň celý rok pravidelne navštevovala psychiatrickú
ambulanciu, ktorá vyzerala skôr ako galéria. Každodenne publikované obrázky
Davida Cajthamla obsahovali poetické texty s podtitulom „u psychiatra“, kde
postava psychiatra je akýmsi katalyzátorom (niekedy v polohe subjektu, inokedy
objektu), ktorý umožňuje naširoko - nahlboko rozohrať tragikomédiu všetkých
našich životných projekcií, transferencií i tráum a traumičiek, túžob, pocitov
a emócií, naplnených, nenaplnených či stratených. Komentáre Buddyho Ungrada do
nich často vnášali vtip a ďalšiu významovú vrstvu. Zároveň v tom čase
intenzívne publikoval svoje básne, reflektujúce práve stavy smútkov, strát,
zmarených či nereálnych lások.
Prežívanie, tvorba i vnímanie sa
odohrávalo v onom pretrhnutom čase, kde dočasne neexistuje ani priestor, ani
čas, ani kauzalita. Najmä pri spätnom pohľade jasne vystúpili do popredia a
spojili sa tri hlavné svetelné body na pozadí bezodnej a všeobjímajúcej tmy,
spojené neviditeľnými nitkami, ktorými je napokon možné zošívať tržné rany
duše. Tie tri body sú obrazy, poézia, psychiater. Rezonancia celoživotného i profesného
záujmu kurátorky, ktorým je neoddeliteľné prepojenie umenia a terapie, a tých
vecí, ktoré zo všetkých iných podnetov vybralo nezaostrené vnímanie, sa stala
nielen liečbou, ale vyústila aj do tvorivého výstupu, ktorým je táto výstava.
Pomyselným priestorom, v ktorom
voľne a bez príčinnej súvislosti existujú a grupujú sa básne, texty a obrazy,
je loď bláznov. Alegorický obraz, po prvý raz použitý Platónom v súvislosti so
správou štátu, sa dnes dá považovať za archetypálny. Teda nielen za platónovskú
alegóriu vymknutej spoločnosti, ale prípadne i za metaforu života, zmietaného
morskými prúdmi, vlnami a búrkami a tiež hlbinnými vodami nevedomia. Zvlášť,
keď si zrazu v tom liminálnom[1]
stave po ťažkých stratách na najbližších ľuďoch, zdraví i práci uvedomíte, že
takmer rok sa pravidelne pozeráte na poeticky pojednané príbehy bláznov a
psychiatrov Davida Cajthamla vo virtuálnom priestore sociálnej siete a v tom
reálnom chodíte do ambulancie-galérie, kde sa pozeráte na kresby lodných uzlov,
maják a mušle, až kým vám nedôjde, že psychiater je zároveň námorný
kapitán….
Zhodne s Davidom Cajthamlom si
myslím, že realita zväčša predčí fantáziu. A to, čo vyzerá ako metafora či
alegória, sa skutočne deje. Niekedy zráža na kolená, niekedy lieči, teší,
niekedy usmrcuje. A to je život, ktorému nikto neunikne. Len umenie dáva
možnosť túto realitu nanovo preskupovať a vrstviť, objavovať v nej bežne
nevidené – napríklad aj tie synchronicity[2],
a tak ju i v záujme prežitia ozmyselňovať.
Nina Jassingerová
David
Cajthaml absolvoval Vysokú školu umeleckopriemyslovú v ateliéri
architektúry a scénografie u prof. Josefa Svobodu. Pôsobí ako mnohostranný
výtvarník – kresba, maľba, grafika, scénograf a hudobník. Okrem iného
spolupracoval s Arnoštom Goldflamom na jeho predstaveniach Masochista a Maniak,
kde bol autorom hudby i scénografie a plagátov. Je frontmanom hudobného
zoskupenia Dekadent Fabrik.
Buddy
Ungrad je pseudonym „básnika prérie“, ako sám seba nazýva, a ktorého
identita ostáva skrytá. Právnik, žurnalista, obchodník, lobbista v najlepšom
zmysle slova, žijúci v „tvrzi s kočkami“ – to o ňom nájdeme z verejných
zdrojov. A ešte letmú zmienku od Bohumila Hrabala, s ktorým v istom čase
zdieľal okrem literárnych sklonov aj adresu v Prahe-Libni.
Projekt z verejných zdrojov
podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu.
[1]
Liminalita je termín, ktorý začal
používať Victor Turner v roku 1977 na označenie časopriestoru na tvorbu obnovenej
identity človeka, ktorý práve stratil niekoho blízkeho či blízkych. Rovnako ako
v tomto prípade, nie vždy je príčinou straty smrť.
[2]
Synchronicita je pojem, ktorý prepracoval C. G. Jung. Jeho slovami označuje
pretrhnutie času, zrušenie priestoru, času, kauzality, podobá sa numinóznym
stavom spirituálnej skúsenosti. Ide o dve alebo viac udalostí v jednom čase,
ktoré nemajú príčinnú súvislosť, ale majú rovnaký alebo podobný význam.
Nitrianska galéria
Celkový rozpočet:
8 150,00 €
Výška podpory:
7 000,00 €