Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Budvytyte & Urbonas
Songs from the Compost: Mutating Bodies, Imploding Stars je výstava video diel litovskej umelkyne Eglė Budvytytė. Eglė pracuje na priesečníku vizuálneho a performatívneho umenia. Vníma pohyb a gestá ako možné nástroje pre rozvrátenie normatívu, rodových a spoločenských rolí, ako aj naratívov dominujúcich v našom verejnom priestore. Vo svojej tvorbe, v ktorej sa opiera o piesne, poéziu, video a performance, skúma presvedčivú silu kolektivity, zraniteľnosti a priestupné vzťahy medzi telami, obecenstvom a prostredím. Najnovší film Eglė Budvytytė Mutating Bodies, Imploding Stars (2021), ktorý je prezentovaný i na aktuálnom Benátskom bienále, sa odohráva v prírode, medzi lišajníkmi, borovicami a piesočnými dunami v Litve. Je poetickým a erotickým prieskumom rôznych aspektov symbiotického života: vzájomnej závislosti, smrti, rozkladu v lese. Stromy a ľudské telá, ktoré sa vnárajú do lesnej pôdy, sa stávajú živinami pre mach, huby a ďalšie formy života a naznačujú obraz plynulého prechodu medzi životom a smrťou. Rozpad a rozklad sú tu spôsoby, ako si predstaviť život mimo lineárneho času a pokroku a prechádzania životnej sily z jedného organizmu do druhého. Obrazy sa postupne vrstvia spolu s intímnymi textami piesne, ktorá smeruje túžby bytosti, fluidne sa meniacej a pohybujúcej sa medzi rodmi, hlasmi a mimoľudskými stelesneniami. S hereckým obsadením prevažne z miestnej mládeže sa film rozvíja prostredníctvom špeciálne koncipovanej piesne, choreografie a kostýmov.
Horizontalita v choreografii narušuje obvyklú
vertikalitu ľudskej postavy a posúva ju ďalej do krajiny. Telá účinkujúcich sú
miestami diania. Často sú situované horizontálne, ťahané k zemi a jeden k
druhému, pohybujúce sa lesom, pozdĺž pieskové duny a vodu. Text piesne vychádza
z práce a slov biologičky Lynn Margulis, oslavujúcej úlohu baktérií a spoluprácu medzi jednobunkovými organizmami
pri vytváraní, ako aj z konceptov autorky sci-fi Octavie
Butler, ktorá využila trópy symbiózy, mutácie a hybridnosti na to, aby
spochybňovala hierarchie a kategorizáciu.
Vo videu Liquid Power Has No Shame (2017) účinkujúci vytvárajú na
vzdialenom ostrove za polárnym kruhom malú procesiu vedúcu k neďalekým skalám
pri oceáne. Pohyby sú formované okolitým prostredím – pulzácie vetra a vody sa
premietajú do pomalého krúživého pohybu hrudníka. Opúšťa sa tu zvyčajná
vertikalita ľudských tiel v prospech spleti bytostí v kompozícií a
horizontálnych pohybov vedených v úzkom vzťahu a v intimite so zemou a skalami.
Choreografia pripomína náboženskú púť, no zároveň je vyslovene zmyselná a
autoerotická. Dielo sa pokúša navrhnúť iné spôsoby vzťahu ku krajine a jej
čítania – intímne, nehierarchické a zmyselné.
Vo videu Shaking Children (2013) sú
hlavnými aktérmi videa školáci, ktorých telá sa trasú. Dielo vychádza z
predpokladu, že trasenie je technika na vyvolanie neposlušnosti v tele.
Workshop trasenia sa pre školákov je symbolickým návrhom na prekročenie nalinkovaných pravidiel času
a priestoru, ako aj mechanizmov sociálnej kontroly, ktoré sú v škole
prítomné.
Eglė Budvytytė je umelkyňa pôsobiaca vo Vilniuse a Amsterdame. Jej práce boli predstavené na Benátskom
bienále umenia (2022), na Liste Art Fair v Bazileji (2015), na Art Dubai (2017), na 19. Bienále v Sydney
(2014), v amsterdamskom Centre umenia De Appel (2013), v CAC (Centrum
súčasného umenia) vo Vilniuse (2016), v múzeu Stedeljik v Amsterdame (2012),
v múzeu MAXXI v Ríme (2017). Participovala na rezidenčných programoch
v LePavillon, Palais de Tokyo (Paríž, 2012) a vo WIELS Centre pre súčasné
umenie (Brusel 2013). https://www.eglebudvytyte.lt/
PILOT
Celkový rozpočet:
10 450,00 €
Výška podpory:
9 000,00 €