Jakub Užovič Vedomia objektov, 2021 

Tieto pocity a presvedčenia premieta do diela, ktoré sa preňho stáva bytím, nad ktorým nechce mať kontrolu. Autor v rámci projektu skúma rôzne hladiny a prvky, ktorými by sa vedel od vytváraného diela čo najviac oddeliť. Na základe tejto premisy si volí rôzne letecké atribúty. Práve tie vnášajú do bytia charakter slobody a neviazanosti.
Zároveň sa stávajú aj prostriedkom plným rozporov, ktoré vyplývajú z leteckej tradície okolo autorovej osoby. Srdcom a živým komunikačným prostriedkom diela bude sterlingov motorček, pri ktorom dochádza k emočnej komunikácii vďaka jeho pohybu a zvuku. Prostredníctvom týchto prvkov sa uberajú otázky existencie, ako aj slobody vo vzťahu k mechanickému bytiu a dielu ako takému.

“Kde som ako tvorca?!
Sú tvorba a vzťah k veciam úprimné? Alebo je to len fabulácia etickej spoločnosti? Pokiaľ sa pozrieme na naše elementárne vzťahy s technológiou, ktorá nás obklopuje, sú tieto vzťahy iné?
Čo v nás prebúdza dojem večného bdenia nad útrapami stroja, ktorému prejavujme ľudské city? A podobne, pokiaľ je objekt socha, stroj a imituje ľudské, vytvára si dušu? Kde je naša pomyselná hranica, ktorú vytvárame v tejto paralele? Pokiaľ dávam stroju možnosť výberu, je schopný si vybrať? Keď ho sám ovplyvňujem? Sloboda, ktorá sa nám javí a ktorú nepoznáme môže byt rozdielna. Pokiaľ však začneme byť otrokom svojich vlastných právd stávame sa slobodní?

Jakub Užovič (*1996, Nitra) študoval bakalársky stupeň v ateliéri S.O.S. a aktuálne študuje magisterský stupeň v Ateliéri intermédií. Autor vo svojej tvorbe pracuje s interaktivitou medzi divákom či diváčkou a objektom, ktorých a ktoré vťahuje do inscenovanej situácie z vytvorených objektov. Súčasne inklinuje k performance, kde sa sám autor stáva integrálnou súčasťou vizuálnej hry. Vystavoval na skupinových výstavách v Modre (Sirotinec), Piešťanoch (Otvorenosť, Arta) a v Bratislave (Transformácia biotopu 2, T3) (Moje telo je záznamom nezabúdania,
Pistoriho Palác )(Mathereal Beastro ) Bytča (festival Hviezdne Noci) Počas posledných rokov sa venuje modelingu, vďaka čomu žil nejakú dobu v Paríži, Japonsku a Kórei, v ktorých čerpal inšpiráciu a podnety.
Zúčastnil sa prehliadok s divadelným charakterom ako Virginia Woolf’s Orlando, od umelkyne Rei Kawakubo.