Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Flash Art Czech and Slovak Edition 2021, 2022, 2023
V roku 2022 vyšli plánované 4 čísla Flash Artu CS. 59 číslo
bolo venované téme Detstva, ktoré je významným zdrojom invencie mnohých
umelcov. O kolektíve Mothers Artlovers napísala Martina Raclavská; Michal
Novotný analyzoval tvorbu umelkýň B. Rogers, A. Kleytman, V. Janů a M.
Tučkovej, pubertálny vzdor je leitmotívom tvorby Ivarsa Gravlejsa, ktorého
profil pripravila Barbora Hájková; téme ihrísk realizovaných umelcami sa
venovala Silvie Šeborová. V príspevku Dvojité prehodnotenie práce otcov: Matej
Gavula a Éva Mag Rado Ištok uvažoval nad autorskými prístupmi umelcov
reagujúcich na dielo svojich rodičov; Ján Kralovič zhodnotil ilustrátorskú
tvorbu Milana Grygara a Dezidera Tótha/Monogramistu T.D. Daniela Čarná sa
zaoberala detskou tvorbou umelcov, Ondřej Horák priblížil spôsoby, ako nazerať
na problematiku "detstva" v umeleckom prostredí súčasnosti; Vladimíra
Büngerová sa zamerala na projekty Romana Ondaka v kontexte detstva.
Témou 60. čísla bol
stav permanentnej núdze. Ivana Rumanová sa v ňom zhovárala s ekologickým
aktivistom Brianom Holmesom o jeho skúsenostiach najmä vo vzťahu k
developerským skupinám, ktoré ohrozujú prírodné lokality. Nina Vidovencová
písala o dopadoch pandémie na sektor slov. vizuálneho umenia vo vzťahu ku
kultúrnej politike a k návrhom konštruktívnych systémových riešení, Mária
Beňačková Rišková približila medzinárodný projekt Nový európsky Bauhaus. T.
Špinková v príspevku V nouzi poznáš kvikot prasat upriamila pozornosť na
projekty týkajúce sa domestifikácie zvierat v súčasnom umení. Lenka Sýkorová
analyzovala súčasnú kresbu ako médium silného gesta, ktoré sa počas
pandemického obdobia zintenzívnilo.
V 61 čísle s témou umeleckých skupín a kolktívov sme
zaoberali iniciatívami snažiacimi sa o nehierarchické riadenie a fungovanie v
rôznych zoskupeniach. Obrat ku kolektivite, skupinovej spolupráci redefinuje i
témy umeleckej slobody a prirodzenosti. O téme spolužitia bolo tohtoročné
Bienále architektúry v Benátkach, o ktorom napísala Zuzana Duchová, ktorá
v ďalšom príspevku kriticky nazerala na medzinárodnú inštitucionalizovanú
spoluprácu v rámci programov Európskej únie. Prax dánskej skupiny Superflex priblížila
cez rozhovor Malou Solfjeld. O postave Sama Sráča písala Noemi Smolik. M.
Serranová ponúkla historický exkurz, ohliadnutie sa za participatívnymi
projektmi od prelomu tisícročia po súčasnosť v Čechách. Silvie Šeborová
nahliadla do brnianskych ateliérov, uvažovala nad prínosmi ich zdieľania
umelcami rôzneho zamerania, Peter Tajkov mapoval umelecké a kurátorské
kolektívy v Košiciach. Lýdia Pribišová sa zamerala na jeden z nich, Spolku. Ján
Kralovič viedol rozhovor s Luciou Repašskou o princípoch práce platformy
D'Epog, pôsobiacej na pomedzí divadla a performance.
Politika identít, ktorá bola témou 62. čísla, je úvahou o spravodlivejšom
fungovaní spoločnosti. Minh Thang Pham tu načrtol situácie, v ktorých sa on,
ako umelec a príslušník vietnamskej menšiny ocitá. Fungovanie múzeí
národnostných menšín v Čechách a na Slovensku z pohľadu politiky identít analyzovala
sociologička Ivana Rapoš Božič, Tereza Špinková uvažovala o tom, ako môže
súčasné umenie prispieť k dekolonizácii múzeí a o tom, ako by malo byť
vystavované rómske umenie. Lenka Vráblíková a Elspeth Mitchell sa zaoberali
etnomykológiou v politických a estetických artikuláciách národnej identity.
Tvorbu pôvodom vietnamskej fotografky Kvet Nguyen priblížila Beata Jablonská, alter ego
intermediálnych umelkýň Evy Rybářovej a Marie Tučkovej Cloudy Babies Tea
Záchová. Profil Maxa Vajta pripravila Anežka Kořínková. Rozhovor s umelkyňou
Olgou Krykun približujúci jej autorské videnie súčasných hraníc v globálnom
prostredí internetu viedol Lexa Peroutka.
O cancel culture, mocenskom zneužívaní internetu, fenoméne fake news, o
anonymite a pseudonymite v online prostredí písala Nina Vidovencová.
Vo všetkých 4 číslach bola v úvode časopisu rubrika News a v
závere recenzie výstav a kníh. Posledné dve čísla boli obohatené o editoriál,
ktorý sme zaviedli na odporúčanie redakčnej rady. Ku každému vydanému číslu
vyšiel newsletter, naďalej sme vydávali i týždenný newsletter o dianí na
umeleckej scéne. O nových číslach informujeme pravidelne v podcastoch na
https://kunstfilter.podbean.com/.
class="MsoNormal">V tomto roku mal časopis množstvo mediálnych partnerov: Festival Fotograf, 4+4 dny v pohybu, Festival dokumentárních filmů v Jihlave, festival animovaných filmov Paf v Olomouci, OFF Bratislava, Pohoda, JAMA, Novotvar, KIOSK, Sensorium, DOM, Fest Anča, NU Dance Fest, Tehláreň, Cena O. Čepana, Cena J. Chalupeckého, ocenenie Rady galérií Slovenska Biela Kocka. Inováciou bolo zavedenie online e-shopu na webe
https://kunstfilter.podbean.com/.
class="MsoNormal">
Redakcia: Lýdia Pribišová, Tereza Záchová, Helena Kontová,
Koordinátorky: Elis Unique, L. Pribišová
Editorka web a soc. médií: Anežka Kořínková
SK Newsletter: Ivana Krištofíková
Sadzba: Dita Lamačová
Redakčná rada: Rado Ištok, Markéta Magidová, Michal Novotný,
Mariana Serranová, Jiří Skála, Silvie Šeborová, Peter Tajkov, Nina Vidovencová,
Jan Zálešák
PILOT
Celkový rozpočet:
44 850,00 €
Výška podpory:
28 000,00 €