Hlavná strana

Vysledok tvorby podporeného štipendia Legenda o obci Jastrabá. Dielo je šírené prostredníctvom platform youtube a facebook.
Hudba bola upravená na námet nasledovného textu: 
V hustom lese ukrytá pred nepriateľmi, vznikla malá dedinka, ktorá nemala meno. Žili v nej skromní ľudia, vzájomne si pomáhali, aby tak ľahšie prekonali ťažký život. Ťažko, preťažko vypestovali malé úrody z chudobnej zeme, aby bolo pre rodinu na trošku chleba a čo to  pre domáce zvieratá.  Nad dedinou sa vypínala vysoká hora z jednej strany akoby uťatá, čím vznikla vysoká skala. Skalu je vidieť od Hrona, ale aj z neďalekej Kremnice. Nad horou sa často objavil kŕdeľ jastrabov, ktorý zalietal až nad dedinu. Tu jastraby  odnášali sliepky, holuby a iné drobné zvieratá z chudobných gazdovstiev. Darmo sa dedinčania hnevali, nastražili pasce, alebo inak dravce odháňali, tie ich vždy šikovne okradli. Jedného letného dňa sa vybrali deti početnej rodiny na skalu, aby sa pokochali pohľadom zo skaly ponad ďaleké lesy a doniesli z lesa nejaké halúzky na kúrenie. Ako sa  štverali hore kopcom hustým lesom, neskoro zbadali, že sa počasie zmenilo, až keď nastala tma, víchor lámal konáre a vyvracal  mohutné stromy, do toho sa začalo blýskať a prudko pršalo, čo znásobovalo hrôzu okolo nich. V panike sa deti obrátili a utekali smerom domov. Horkýže domov, v neprehľadnom lese poblúdili, a až keď hrôza utíchla našli cestu domov. Bolo že  veľké ich prekvapenie, keď jeden brat chýbal. Premočení s plačom oznámili doma zlú správu. Chýr  sa rýchlo šíril dedinou a tak všetci ľudia nechali robotu a utekali hľadať strateného chlapčeka. Chodili krížom krážom dokmásanou horou, volali ho menom, ale nič. Keď vyšli na čistinku, na oblohe videli nenávidený kŕdeľ jastrabov ako lietajú v divokom tanci, občas do kruhu, potom v strmhlavom lete. Nejeden si pomyslel to najhoršie, čo asi predpovedali jastraby, ale nikto sa to neopovážil povedať nahlas. Keď sa divokosť tanca zvyšovala, napadlo chlapcovho otca, či im tie nenávidené potvory nechcú tancom niečo povedať a tak sa prvý pobral smerom kde kŕdeľ najviac útočil.  Všimol si, že let smeruje k rozpuknutému kameňu pod skalou a tu v kamennom úkryte našiel spať svojho syna. Šťastný prešťastný ho ihneď zobudil, v šťastí ho vystískal a z plného hrdla zakričal ostatným dobrú zvesť. Aj keď boli všetci unavení, šaty roztrhané predieraním sa lomiskami, kde utŕžili nejednu modrinu a škrabance, od šťastia na všetko zabudli.  Doma si spomenuli na dobrý čin jastrabov, hovorili, že jastraby asi chceli odčiniť to zlé, čo v dedine doteraz napáchali. A navyše kŕdeľ jastrabov už gazdovské dvory neraboval.