Hlavná strana

Výskum sa venoval problematike možností užšej a kontinuálnej spolupráce zriaďovaného a nezriaďovaného sektora s dôrazom na súčasný tanec. Mapoval príklady s minulosti, kedy došlo k dočasnému zblíženiu, zdieľaniu zdrojov alebo projekty, kedy nezriaďovaná tvorba dostala strechu v zriaďovanej inštitúcií. Rovnako pomenúval kritické, zraniteľné stránky profesionálnej scény súčasného tanca. 

Súčasťou projektu boli rozhovory vedené s Michalom Klembarom, Zuzanou Ivaškovou a Zuzanou Hekel, z ktorých všetci mali skúsenosť v minulosti so spájaním inštitúcie a umeleckých subjektov, ktoré fungujú ako občianske združenia. Výskum sa zameral aj na porovnanie tendencií v iných sektoroch verejnej správy. Dôležitý bol rozhovorov s Barbarou Gindlovou, expertkou Ministerstva vnútra - Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, ktorý sa o podobnú spoluprácu usiluje na úrovni samospráv či štátu a na druhej strane tretieho sektora.

Cieľom bolo mapovať konkrétne zistenia, v čom spočíva rozdieľnosť očakávaní, problémy ale takisto aj pomenovať potenciály tejto spolupráce. 

Už dlhodobo (a v pandemickom čase sa to iba vyostrilo) sa ako dôležité vníma potreba riešenia zraniteľnosti a prekarizácie zamestnancov v kultúrnom sektore, potreba systematickej práce s publikom, či zdieľania zdrojov a efektívne narábanie s investíciami v zmysle zabezpečenia kontinuity, ktorá je na nezriaďovanej scéne nesmierne problematická. Publikovaný článok v Kapitáli sa usiloval poukázať na dôležitosť hľadania spôsobov, ako prekonať zaužívané predstavy o kompetenciách, nutnosť hľadať nové právne cesty ako umožniť spoluprácu inštitúcií viacerých úrovní riadenia (štátu, samosprávy a mesta) a prekročiť delenie na nezriaďovanú a zriaďovanú scénu v záujme budovania jednotnej, progresívnej kultúrnej scény.