Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
TÉMA / cyklus tematických výstav Galérie umelcov Spiša v r. 2018
Výstava Bienále maľby VI.? s podtitulom Abstrakcia / Metóda a metafora v autorskej koncepcii Mgr. Gabriely Garlatyovej a Doc. Štefana Balázsa, ArtD., akad. mal. nadväzuje na dlhodobý a nosný výskum kurátorov v oblasti súčasnej maľby. Premiéra bola uvedená v Mestskej galérii Rimavská Sobota v r. 2017. V Galérii umelcov Spiša predstavuje tvorbu siedmich mladých umelcov, ktorí sa venujú maľbe, abstrakcii a analýze abstraktnej maľby. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Ako uvádzajú kurátori projektu Mgr.
Gabriela Garlatyová & Doc. Štefan Balázs, ArtD., akad. mal.: ”Abstrakcia
v maľbe je používaná ako jazyk, teda metóda zobrazenia, spôsob (štýl),
akým je o svete vypove-dané. Na druhej strane je abstrakcia metaforou
obrazu sveta, podobenstvom, zobrazenou predstavou v podobe abstraktnej
schémy. Súčasná abstrakcia, ktorej východiská súvisia s umením moderny,
s avantgardným jazykom geometrie, s teóriami a snahami
Bauhausu, ruských konštruktivistov, maľbou Kandinského, Mondriana, Maleviča
a ďalších, obsahuje v sebe fúziu, protirečenia, ale aj kritické
revízie modernistickej abstrakcie najmä v umení 80. rokov 20.st. V dnešnej
situácii sa javí ako problematické striktne škatuľkovať jednotlivé formy
maliarskeho prejavu. Relatívnym je aj delenie na figuratívne
a nefiguratívne maliarstvo, problematické je hovoriť aj
o konceptuálnej maľbe, či digitálnej maľbe, používať pojmy, ktoré sa
navzájom vylučujú. Príhodné je hovoriť o maľbe ovplyvnenej konceptuálnym
umením, resp. nejakou jeho formou, takisto o maľbe pod vplyvnom výsledkov
digitálnych technológií.”
V prezentovaných dielach Simony Štulerovej je základnou
témou analýza a konflikt prírodného a civilizačno-kultúrneho prostredia. Katarína Balúnová sa vo svojej tvorbe
zaoberá témou mesta a urbanizmu, ktorý vníma ako špecifický priestor
reflektujúci aktuálnu spoločenskú situáciu vo viacerých rovinách: nielen v maľbe, ale aj v
objektoch, kde opúšťa odkazy k realite v prospech čistej abstrakcie. Zámerom Rity Koszorús je nabúrať stereotypné vnímanie „maľby“ a posunúť jej
súčasné predpoklady, klásť otázky a zodpovedať ich, kritizovať a reflektovať,
hrať sa. Martin Kudla používa techniku airbruschu
v kombinácii s akrylom a kávou, čím sa snaží nasimulovať virtuálne
prostredie grafického počítačového programu a zdôrazniť tým nezvratné
procesy náhody v analógovom prevedení maľby. Henrieta Kurčíková rieši problematiku neosobného replikovania folklórnych motívov v súčasnom
dizajne. Diela Martina Lukáča reflektujú všeobecné témy a realitu pomocou
rôznych námetov, ktoré zjednodušuje a prepája do sérií – charakteristickým pre
jeho tvorbu sa stal pojem „speculative realism“. Roland Neupauer sa venuje maľbe, ktorá je
charakteristická výraznou expresivitou: zobrazenie reálneho prostredia
prepisuje do abstraktne pôsobiacej štruktúry, vychádza však zo zobrazenia okolitého
priestoru.
”Abstrakciou môže byť len tvorba reagujúca na racionálne princípy, predstavy primárne absentujúce vo vizuálnej oblasti (matematika, prírodné vedy, logika či etika, audio podnet), alebo reakcia na isté humanitné oblasti, predovšetkým rôzne psychologické školy, ktoré sa snažia vykladať ľudskú predstavivosť, najmä mechanizmus vnímania či videnia, alebo vysvetľovať neverbálne predstavy bez, alebo zdanlivo bez priameho vonkajšieho podnetu a formy ich vizualizácie (sny, nevedomie, archetyp),” upresňujú kurátori projektu.
Galéria umelcov Spiša
Celkový rozpočet:
13 000,00 €
Výška podpory:
11 000,00 €