Hlavná strana

Autorky, titul výstavy: Kati Madarász Decsi, Lucia Veselá: Tiché rozhovory
Miesto konania: Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici
Kurátorka: Marianna Brinzová
Vernisáž: 22.10.2021 (piatok) o 17.00
Trvanie výstavy: 22.10.2021 (piatok) – 16.1.2022 (nedeľa)

Tiché rozhovory je spoločný autorský projekt Kati Madarász Decsi (*1982) a Lucie Veselej (*1985) vytvorený pre Záhorskú galériu Jána Mudrocha v Senici na základe príbuznosti ich aktuálnej i staršej tvorby. Autorky, ktoré sa donedávna osobne veľmi nepoznali, minulý rok absolvovali spoločnú výstavu v bratislavskej Flatgallery, kde nadviazali dialóg. Tento dialóg pretrval, ale stal sa skôr tichým, založeným na empatii autoriek, podobnosti ich rozmýšľania a vnímania okolitej reality. Z ich kolaborácie a vciťovania sa akosi prirodzene vyplynulo, že nie je nutné sústreďovať sa na konkrétne autorstvo, čím sa diela v rámci expozície výstavy mohli organicky previazať. 

Napriek tomu, že sa Kati Madarász Decsi a Lucia Veselá zaoberajú rôznymi médiami, ich výstava vytvára pomerne symbiotický celok, krehký vo svojej podstate i umiestnení na časovej priamke. Styčnými bodmi sa v Tichých rozhovoroch stali otázky plynutia času, jedinečnosť, ale zároveň aj banálnosť okamihu. Každá z autoriek pristupuje k vyjadreniu týchto princípov špecificky. Kati Madarász Decsi v Záhorskej galérii predstavuje časti svojich mohutných „time specific“ cyklov Transparentné kusy (od 2011) a Zemobrazy (od 2015). Lucia Veselá prezentuje tvorbu z posledných rokov zameranú na prácu s maľbou a vlastným analógovým fotografickým záznamom, ktorý dopĺňa o objekty, zvukové nahrávky a videozáznam z performance. Veselá sa sústreďuje na hľadanie foriem vyjadrených najmä prostredníctvom maľby a fotografie, s ktorou však zaobchádza skôr maliarsky a naopak. Decsi využíva experimentálne autorské postupy, ktorých výsledkom sú jemné maľby na rôznych typoch papierov tvorené zeminou a prírodnými šťavami. Okrem maliarskych výstupov tieto princípy integruje aj do epoxidových a plexisklových objektov. Pokračuje v predchádzajúcich veľkoformátových realizáciách – inštaláciách a environmentoch, ale aj v type komornejšej a plošnejšej adjustácie. U Veselej zase vzniká pomerne členitá štruktúra usporiadania vystaveného súboru tvorená z malieb a analógových fotografií prevažne monochrómnej farebnosti, objektov z krehkých materiálov a prírodnín, zo zvuku a videa, ktoré odkazujú k predmetom a situáciám z každodenného života a atmosférickým svetelným momentom dňa.

Spoločnými menovateľmi výstavy a akýmisi jej atribútmi sa stali dočasnosť, prchavosť, jemnosť, mäkkosť, krehkosť a pominuteľnosť živých i neživých foriem, blednutie, práca s prírodným materiálom, archívom a spomienkami, a tiež náhodné stretnutie podobných motívov rúk, častí prírodnín (konár, steblo) a reprezentácií uzavretého cyklu medziľudských aj prírodných vzťahov. Snaha autoriek o zachytenie času, jeho spomalenie a fixovanie na čas neurčitý je pokusom o hlbšie skúmanie nimi zvoleného média, ale aj bežných životných situácií a nutností, ktorým je vystavený každý z nás. Bez rozdielu.

Kati Madarász Decsi (*1982) je absolventkou Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach v odbore grafika a experimentálna tvorba pod vedením prof. akad. mal. Rudolfa Sikoru. Je finalistkou Ceny Nadácie NOVUM za rok 2018 a 2019. Venuje sa experimentálnej grafike a maľbe s presahom do objektu, inštalácie a environmentu. Žije a tvorí v Nových Zámkoch.

Lucia Veselá (*1985) je absolventkou Ateliéru maľby pod vedením doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a FVU AKU v Banskej Bystrici. V roku 2019 sa stala finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB. V autorskom programe sa venuje maľbe a jej presahom, objektom, inštaláciám, fotografii a videu. Žije a tvorí v Bratislave.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond je hlavným partnerom projektu. Realizáciu diel autorky Lucie Veselej z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu diel autorky Kati Madarász Decsi podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

Marianna Brinzová