Hlavná strana

Vladimír Gažovič už počas štúdií inklinoval k tendenciám fantastického realizmu. Vo svojej tvorbe rozvíja líniu imaginatívneho prístupu vychádzajúceho zo symbolizmu, secesie, expresionizmu, surrealizmu i nových výtvarných prúdov. V jeho tvorbe dominujú práce s figuratívným zameraním. Na pozadí vzťahu muža a ženy odkrýva morálne a etické hodnoty súčasného človeka opantaného hmotnými pôžitkami. Je sugestívnym rozprávačom, ktorý pomocou názvov svojich diel naznačuje smer svojich myšlienok a usmerňuje tak diváka v zložitej a bohatej obrazovej symbolike.

Autor zachytáva grotesknosť ľudskej existencie, ktorá má častokrát trpkú príchuť. V jemnej irónii poukazuje na pokrytectvo, mamonárstvo či falošnú cudnosť. Rád pracuje so štruktúrovanou plochou, ktorú dáva do kontrastu s takmer realistickou figúrou. Jedna z výrazných tém, ku ktorej sa vo svojej tvorbe vracia sú Pocty nielen výtvarníkom, ale aj ďalším významným osobnostiam z dejín kultúry. Gažovičove pocty sú vyjadrením jeho osobného uznania ale tiež akousi formou revolty a podpory mnohých známych i oficiálne neuznaných osobností minulosti ale aj súčasnosti.

Gažovič rýchlo prechádza od raných hĺbkotlačových grafických listov k litografiám. Tento posun inicioval najmä pobyt vo Viedni, od ktorého datujeme jeho experimenty s farebnou litografiou. V tejto technike rozpracoval nové možnosti, ktoré obohatili európsku i svetovú grafiku. Rozvinul najmä techniku nanášania a vrstvenia farebných tušových lazúr, striekania a vykrývania i kombinácie s litografickými kriedami. Absolútne právom mu preto patrí titul „majster farebnej litografie“, ktorý mu pridelil jeho učiteľ Vincent Hložník.Vladimír Gažovič už počas štúdií inklinoval k tendenciám fantastického realizmu. Vo svojej tvorbe rozvíja líniu imaginatívneho prístupu vychádzajúceho zo symbolizmu, secesie, expresionizmu, surrealizmu i nových výtvarných prúdov. V jeho tvorbe dominujú práce s figuratívným zameraním. Na pozadí vzťahu muža a ženy odkrýva morálne a etické hodnoty súčasného človeka opantaného hmotnými pôžitkami. Je sugestívnym rozprávačom, ktorý pomocou názvov svojich diel naznačuje smer svojich myšlienok a usmerňuje tak diváka v zložitej a bohatej obrazovej symbolike.

Autor zachytáva grotesknosť ľudskej existencie, ktorá má častokrát trpkú príchuť. V jemnej irónii poukazuje na pokrytectvo, mamonárstvo či falošnú cudnosť. Rád pracuje so štruktúrovanou plochou, ktorú dáva do kontrastu s takmer realistickou figúrou. Jedna z výrazných tém, ku ktorej sa vo svojej tvorbe vracia sú Pocty nielen výtvarníkom, ale aj ďalším významným osobnostiam z dejín kultúry. Gažovičove pocty sú vyjadrením jeho osobného uznania ale tiež akousi formou revolty a podpory mnohých známych i oficiálne neuznaných osobností minulosti ale aj súčasnosti.

Gažovič rýchlo prechádza od raných hĺbkotlačových grafických listov k litografiám. Tento posun inicioval najmä pobyt vo Viedni, od ktorého datujeme jeho experimenty s farebnou litografiou. V tejto technike rozpracoval nové možnosti, ktoré obohatili európsku i svetovú grafiku. Rozvinul najmä techniku nanášania a vrstvenia farebných tušových lazúr, striekania a vykrývania i kombinácie s litografickými kriedami. Absolútne právom mu preto patrí titul „majster farebnej litografie“, ktorý mu pridelil jeho učiteľ Vincent Hložník.