Hlavná strana

Tvorba Adama Šakového sa po niekoľkých rozsiahlych maliarskych cykloch ustaľuje do funkčne rozvinutého umeleckého programu, v ktorom sa prirodzene spája konceptuálne uvažovanie s hyperrealistickým a fotorealistickým maliarskym zobrazovaním. Dokonalé remeselné stvárnenie v kombinácii s kontinuálne vyvíjanou tematikou vyhodnocovania vizuálnych vnemov a daných súvislostí sa stali základom aj pre jeho aktuálny výstavný projekt. Šakový rozvíja svoje myšlienky a formálne postupy hlavne v jasne definovaných rozsiahlych sériách. V ojedinelých prípadoch sa venuje aj ďalej nepokračujúcim projektom, ktoré však vychádzajú z minulých skúseností a často aktualizujú autorovu knižnicu používaných zdrojov tvoriacich základ pre budúce cykly.

Ako už býva zvykom, miesto šamorínskej At Home Gallery, sídliacej v priestoroch pôvodnej židovskej synagógy, podnecuje autorky a autorov do reagovania na unikátnu atmosféru historickej stavby či do vytvárania projektov, ktoré by s tradičnou galerijnou inštitúciou nedokázali nadviazať dialóg. Aktuálny výstavný projekt Adama Šakového, s pragmatickým názvom 16, zohľadňuje architektonické, ale aj historické špecifikácie budovy. Autor pokračuje vo svojich zaužívaných umeleckých postupoch, ktoré posúva do nových a pre svoju tvorbu nevídaných polôh. 

Monumentálna miestošpecifická maliarsko-svetelná inštalácia zachytáva šestnásť jeleňov v dynamickej horizontálno-vertikálnej kompozícii. Sledujeme vykonštruovanú animálnu scénu vo vrcholiacom momente hromadného súboja. Aj napriek realistickému zobrazeniu je zrejmé, že zápolenie, ktoré je skôr personifikáciou súperiacich gladiátorov, protestujúcich ľudí či futbalových hooligans, nevychádza zo skutočnosti. Vlastnú realitu Šakový nanovo konštruuje z jednotlivých prvkov a maliarskych vrstiev, výsledkom čoho je kolážovitým spôsobom vytvorená surrealistická kompozícia. Tá, okrem neštandardného motívu a rozmeru, upriamuje pozornosť na teatrálnosť danej situácie. Sledujeme ju v maliarskej kompozícii a v barokovo pôsobiacej dynamike či airbrushom vytvorenej maliarskej hmote, ale aj v signifikantnej práci so svetlom a tieňmi. Divadelné zahrávanie sa s realitou je akcentované skutočným svetelným zdrojom, ktorý formou analógovej projekcie zalieva nadživotné plátno svetlom, farbami a novými maliarskymi štruktúrami. Šakového maľba na maľbe nielenže vystupuje do priestoru ako zhmotnený objekt či inštalácia, ale takisto zdôrazňuje efemérnosť situácie, ktorá je vo svojej podstate závislá od elektrického zdroja.

Šakového typický princíp zahrávania sa s publikom je vo vytvorenej situácii podčiarknutý samotnou zmenou nazerania na predstavené dielo. Jeho projekt reaguje na konkrétnu historickú danosť synagógy, ktorá bola definovaná hierarchizáciou ľudí na základe pohlavia – hlavný priestor architektúry bol primárne určený pre mužov a ženy mohli zvyšok celého diania sledovať len z vyvýšeného balkóna. Šakový túto definíciu mení, a tak jediný priestor, z ktorého sa dá jeho inštalácia zažiť, je vyvýšený balkón. Diváci a diváčky, bez rozdielu pohlavia, vierovyznania či sexuálnej orientácie, sú tak spoločne nasmerovaní na sekundárny priestor, čím autor reaguje na tematiku uhľa pohľadu, ktorý bol a stále je určovaný autoritami a spoločenskými dohovormi.