Hlavná strana

Krátky opis

Kniha zavedie čitateľa na 769 kilometrov dlhý turistický chodník z Devína na Duklu. Cesta hrdinov SNP prechádza 19 pohoriami. Predstavuje chrbticu Slovenska, prírodnú záhradu, dlhokánsky štadión, očarujúce múzeum, originálnu galériu pod holým nebom a priestor na stretnutia so zaujímavými ľuďmi. Križuje pestrú krajinu s mnohými farbami, vôňami a obrazmi. Rieky, vrchy, doliny, jaskyne a dedinky sa stali križovatkou slovenských, uhorských, československých aj európskych dejín.

Názov podujatia

Z devínskeho brala na Duklu. Cesta hrdinov SNP

Miesto konania / kraj

Bratislava / Bratislava I,Bratislava II,Bratislava III,Bratislava IV,Bratislava V

Termín konania

02.07.2020 - 30.06.2021

Popis projektu

V roku 1975 sme dvanásti študenti gymnázia Jura Hronca ako prví uskutočnili súvislý prechod Cesty hrdinov SNP, ktorá sa začína pod Devínom a končí v Duklianskom priesmyku.

Po návrate domov sa zrodila myšlienka na celý karpatský oblúk. Prípravy trvali dlho, lebo nám chýbali skúsenosti s nekonečným putovaním. Napokon sme vyštartovali z rumunsko-srbských hraníc pri Železných vrátach 24. júna 1984. Dvetisíc kilometrov dlhá trasa viedla hrebeňmi 41 pohorí vrátane časti spomínanej slovenskej magistrály. Po jedenástich týždňoch sme sa 8. septembra dotkli devínskeho brala.

Do celej esenpéčky, ako ju volá nastupujúca generácia, som sa pustil znovu po 44 rokoch, za ktoré sa zmenila krajina, značkovanie aj ľudia. Dnešná trasa meria asi 769 kilometrov, prechádza devätnástimi pohoriami a dosahuje celkové stúpanie 31 786 metrov. Poslednú dekádu sa stala veľmi obľúbenou.

Kniha, ktorú držíte v rukách, zachytáva spomienky na obe akcie, ale odráža aj skúsenosti, ktoré som získal pri etapovitých prechodoch magistrály na jar a v zime. Nekráčal som vždy iba jedným rovnakým smerom. Knihu som napísal, ako by som vždy postupoval iba z Devína na Duklu. Inak by som čitateľa plietol.

Celá trasa predstavuje symbolicky chrbticu Slovenska. Privíta každého, kto sa zodpovedne pripravil. V porovnaní so zahraničnými výpravami nevyžaduje toľké zháňanie informácií o prírode a spoločnosti, veľkú organizáciu, finančnú investíciu a cestovateľskú kalváriu. Prechádza pestrou krajinou s mnohými farbami, vôňami a obrazmi. Rieky, vrchy, doliny, jaskyne a dedinky sa stali križovatkou slovenských, uhorských, československých aj európskych dejín. Sú pretkané umeleckou literatúrou viac, ako si myslíme. Väčšina lokalít má pútavý životopis, určite zaujímavejší než naše rozmaznané mediálne hviezdy. Pre toho, kto sa necíti hltačom kilometrov, vie zastaviť, dívať sa, počúvať, pátrať, porovnávať a premýšľať, sa stane studnicou emotívnych zážitkov a pútavého poznávania.

Magistrála predstavuje krásnu prírodnú záhradu, dlhokánsky štadión, očarujúce múzeum, originálnu prírodnú galériu a priestor na stretnutia so zaujímavými ľuďmi, ktorých inak v labyrinte civilizovaných veľkomiest nenájdete ani s lupou.

Na jar víta návštevníka v najpestrejšom šate, pokrytá končiacim snehom a rozkvitnutými lúkami. Letný turista sa zaobíde bez ťažkého výstroja. Poteší sa dlhému dňu. Ale neraduje sa búrkam, vysiľujúcim lúčom slnka a niektorým prehusteným úsekom. Na jeseň magistrála ožije novými farbami. Ponúka zrelé lesné plody. Ľudia sa vytrácajú. Fascinujúce ticho prerušujú rujné jelene. Zima prináša drinu, ale aj prekrásne zážitky pre tých, čo sa roky na ňu pripravovali. V nižších polohách chladné dažde a neschnúce blato, vo vyšších pohoriach návaly snehu, zľadovatený chodník, ťažký výstroj, veľmi krátke dni, v Nízkych Tatrách aj vysiľujúce víchre a nebezpečenstvo lavín vedia skomplikovať, ale nie zastaviť postup.

V texte sa prelínajú bezprostredné zážitky a úvahy, stretnutia s ľuďmi, opisy prírody a kultúrnych miest, postrehy významných slovenských, českých a iných literátov, ktorých osud sem zavial, ponory do histórie súvisiacej s trasou a porovnávanie dvoch povstaní na príklade podbradliansko-podjavorinského kraja (roky 1848/1849) a Nízkych Tatier (1944). Aj tieto historické udalosti dodávajú putovaniu zvláštny druh spirituality.

Knihu som dopísal vo zvláštnej dobe, keď sa hranice uzavreli v dôsledku celosvetovej pandémie koronavírusu (COVID-19). Cestovný pas sa stal zbytočným. Platíme krutú daň za náš spôsob života, zatváranie si očí pred skutočnosťou a neschopnosť riešiť problémy, ktoré sme spôsobili. Ázijské horstvá, ktoré som desaťročia navštevoval, nám zrazu akoby odleteli na inú planétu.

Každá zlá vec, ako hovoria starí Číňania, je na niečo dobrá. Uzavretý ako nikdy inokedy som sa pri písaní nasledujúcich riadkov omnoho viac sústreďoval na srdce Európy, akoby to bolo pred koronou. Možno až teraz som si začal uvedomovať, že naše hory prinášajú porovnateľné zážitky s tými ostatnými. Chce to, aby ste sa do nich hlboko ponorili.

Cesta hrdinov SNP je tu na to, aby sme o nej nielen čítali a rozprávali, ale aby sme aj po nej vykročili. Dá sa absolvovať po etapách, ale aj naraz, v skupine aj sólo. Ostáva na každom z nás, ktoré ročné obdobie, akú formu a aké tempo si vyberie.

Edmund Hillary, jeden z dvojice, ktorá ako prvá stála na najvyššom končiari Zeme, povedal, že každý si môže nájsť svoj Everest. A možno dodať, že životný cieľ nemusí vôbec súvisieť s horami. Esenpéčka nie je elitárskou záležitosťou. Privíta každého, kto si hory obľúbil. Prejde ju ten, ktorý si navykol spať vždy pod strechou, ale aj ten, čo je môj prípad, ktorý sa vyhýba komerčným, neraz preplneným a hlučným ubytovacím zariadeniam a dáva prednosť najslobodnejšiemu a svojím spôsobom najpríjemnejšiemu nocľahu, t. j. v stane.

Prajem šťastný prvý krok a veľa zážitkov.

Späť