Hlavná strana
Fond na podporu umenia nenesie žiadnu zodpovednosť za úplnosť, správnosť a pravdivosť, ako ani za legalitu údajov uvedených v tejto časti webového portálu FPU. Všetky zverejnené informácie, v textovej, hypertextovej alebo obrazovej forme sú výlučnou zodpovednosťou prijímateľa finančných prostriedkov poskytnutých Fondom na podporu umenia, ktorý preberá zodpovednosť za zverejnené informácie súhlasom s podmienkami FPU a samotným zverejnením informácií na webovom portáli FPU.
V prípade zistenia, že boli prijímateľom finančnej podpory poskytnutej Fondom na podporu umenia zverejnené nevhodné alebo hanlivé informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami FPU, morálkou a etiketou, Fond na podporu umenia má právo takéto informácie okamžite odstrániť z tejto časti webového sídla. Nevhodný obsah zverejnených príspevkom môžete nahlásiť na e-mailovej adrese propagacia@fpu.sk.
Kritika-Kresba-Kolaps, part 2
Keď píšem o výstave, snažím sa na ňu pozerať s odstupom a z perspektívy, ktorá by mi ju najprv umožnila uchopiť ako celok. Nezávisle od roly, ktorú zastávam (kurátorka či kritička). Chcem z kvázi objektívnej diaľky priblížiť jej stratégie a vnútornú logiku, cielene zazoomovať na jej jednotlivé súčasti a špecifiká. V prípade výstavy RE:REPRO sa mi to zdá istým spôsobom nepatričné. Jednak som príliš zblízka vnímala priebeh jej vzniku, všetky nerealizované nápady a možnosti. Okrem toho, pojem reprodukcia, ktorý výstavu zastrešuje, a odráža sa v jej názve vo forme odpovede na abreviáciu kľúčového slova, je nielen diskutabilný, ale aj neuveriteľne obsažný, významovo tehotný. Preto doňho asi treba zarezať z viacerých strán, ochutnať ho, prežuť a stráviť alebo jednoducho vypľuť, ak vám nie je pochuti, rovnako ako spravili výtvarníčka Mária Čorejová a poetka Zuzana Husárová.
Nalákajú ťa na ľúbivé vizuály. Dúhové gradienty, ktoré máš tak rada/rád vo svojom insta feede, senzuálnu červeň, veľké, všeobjímajúce plochy. Vypláchnu ti oči a uši jazykmi..., ktoré síce poznáš, no potrebuješ ich prefiltrovať cez hlbšie vrstvy vedomia a poznania. Kde sa zobrazené veci a javy Čorejovej kresieb správajú inak ako to poznáš, v drzej poetickej licencii. Znepokojivý beat, kadencia a významy Husárovej hovorených slôh nepripomínajú zvyčajnú nabúchanú rapovú maskulínnu šukačku. Je to však rep a ty si spomenieš, že aj ženy striekajú a hoci nie s účelom plodenia, zem sa vždy zatrasie. Už aj umelkyne môžu všetko? Aj keď sa na chvíľu cítiš v beztiaži intelektuálneho (roz)poznávania, si neodlučiteľne prepojená/ý so svojím telom a s rodom, ktorý si prijal/a za svoj. A budeš to tak pravdepodobne vnímať.
Dôležité je uvedomiť si, že hoci všetky tri ruky - Máriine, Zuzanine a moje, ktoré držia pomyselné čepele, získali volebné právo pred sto rokmi, práve naše reprodukčné práva sú stále ohrozované tupými kliešťami nereformovaného konzervativizmu a populizmu. Na našich krkoch visí ako taká chic vintage kotva ešte stále z veľkej časti aj neplatená, tzv. reprodukčná práca - myslím na domáce práce, nie(len) rodenie. Boli sme učené pozerať sa na seba ako na telá a tváričky v neustálej súťaži krásy hlavne očami tých druhých - mužov a reklamy, cez zmnožované plochy vyretušovaného opakovania vyprázdnených ideálov - prostredníctvom časopisov, pútačov a monitorov. V umeleckej prevádzke sme zas uviaznuté v slučke subverzívnych snáh o reformy sexistických ''tradícií'', ale aj v mikrosvete citácií, apropriácií, kolísavých posunov na mieste v čase kedy kópie dokážu predčiť originály. Je to príliš ostré?
Nech je pre teba táto výstava nepohodlnou sedačkou, ktorá sa ti zaryje do pamäti.
Mária Čorejová
Celkový rozpočet:
0,00 €
Výška podpory:
3 039,00 €