Hlavná strana

Pozývame vás na autorské čítanie poézie v štýle haiku a prezentáciu knihy Haiku Petra Hotru vo štvrtok 19.8. od 18:00 do košického Artfora na Hlavnej ulici.
Hudobný hosť je gitarista a pesničkár Martin Chrobák.
Večer moderuje vydavateľ Ján Graus.

Peter Hotra je sochár a výtvarník, žije a tvorí vo Zvolene a Banskej Štiavnici. Doposiaľ publikoval tri knihy: Banality, 30 rokov slov a najnovšie Haiku.
https://l.facebook.com/l.php?u=https%3A%2F%2Fpeterhotra.com%2F%3Ffbclid%3DIwAR19wkqRa2tQnpkG3iORtmcIhHdUnU2C0TSXtxiikEksf36CsuyWyJXZET4&h=AT30_aZP1Iai_4-guOxzh_UDw7Fkvfh9WD408Ufk1Tx_t7yEoFLemgybrQfp8vZTQh5R-3Fn73v3dLQ82AX_NwnO0ffvMgnkiGgV_ZM9lQUr7mRPlMTl-uOGWrEYfMPbuKva&__tn__=q&c[0]=AT1mdtslvjqG7JqQSv-uwjwK2sfrX5Hl4qjsTsbsQ50M05G9hqCOYFZz9tSE_u-d6CRxtw7sPYZ0B9Dy3k5jNhOcNbomtj3kH6ETFJpWDtUsXi0SJcLuApKFONZIceRGBjCIeHaA6zUeMVdsR72EEIWY" rel="nofollow noopener" role="link" tabindex="0" target="_blank" style="color: var(--blue-link); cursor: pointer; outline: none; list-style: none; border-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; padding: 0px; margin: 0px; touch-action: manipulation; text-align: inherit; display: inline; -webkit-tap-highlight-color: transparent; font-family: inherit;">https://l.facebook.com/l.php?u=https%3A%2F%2Fpeterhotra.com%2F%3Ffbclid%3DIwAR19wkqRa2tQnpkG3iORtmcIhHdUnU2C0TSXtxiikEksf36CsuyWyJXZET4&h=AT30_aZP1Iai_4-guOxzh_UDw7Fkvfh9WD408Ufk1Tx_t7yEoFLemgybrQfp8vZTQh5R-3Fn73v3dLQ82AX_NwnO0ffvMgnkiGgV_ZM9lQUr7mRPlMTl-uOGWrEYfMPbuKva&__tn__=q&c[0]=AT1mdtslvjqG7JqQSv-uwjwK2sfrX5Hl4qjsTsbsQ50M05G9hqCOYFZz9tSE_u-d6CRxtw7sPYZ0B9Dy3k5jNhOcNbomtj3kH6ETFJpWDtUsXi0SJcLuApKFONZIceRGBjCIeHaA6zUeMVdsR72EEIWY"

Martin Chrobák je hudobný publicista, pesničkár, zručný gitarista. Vyštudoval architektúru, v súčasnosti je vydavateľom a šéfredaktorom časopisu Nový Populár. Hrával v rôznych hudobných zoskupeniach, vydal tri autorské albumy.
https://l.facebook.com/l.php?u=https%3A%2F%2Fpeterhotra.com%2F%3Ffbclid%3DIwAR19wkqRa2tQnpkG3iORtmcIhHdUnU2C0TSXtxiikEksf36CsuyWyJXZET4&h=AT30_aZP1Iai_4-guOxzh_UDw7Fkvfh9WD408Ufk1Tx_t7yEoFLemgybrQfp8vZTQh5R-3Fn73v3dLQ82AX_NwnO0ffvMgnkiGgV_ZM9lQUr7mRPlMTl-uOGWrEYfMPbuKva&__tn__=q&c[0]=AT1mdtslvjqG7JqQSv-uwjwK2sfrX5Hl4qjsTsbsQ50M05G9hqCOYFZz9tSE_u-d6CRxtw7sPYZ0B9Dy3k5jNhOcNbomtj3kH6ETFJpWDtUsXi0SJcLuApKFONZIceRGBjCIeHaA6zUeMVdsR72EEIWY" role="link" tabindex="0" style="color: var(--primary-text); cursor: pointer; outline: none; list-style: none; border-width: 0px; border-style: initial; border-color: initial; padding: 0px; margin: 0px; touch-action: manipulation; text-align: inherit; font-weight: 600; display: inline; -webkit-tap-highlight-color: transparent; font-family: inherit;">https://l.facebook.com/l.php?u=https%3A%2F%2Fpeterhotra.com%2F%3Ffbclid%3DIwAR19wkqRa2tQnpkG3iORtmcIhHdUnU2C0TSXtxiikEksf36CsuyWyJXZET4&h=AT30_aZP1Iai_4-guOxzh_UDw7Fkvfh9WD408Ufk1Tx_t7yEoFLemgybrQfp8vZTQh5R-3Fn73v3dLQ82AX_NwnO0ffvMgnkiGgV_ZM9lQUr7mRPlMTl-uOGWrEYfMPbuKva&__tn__=q&c[0]=AT1mdtslvjqG7JqQSv-uwjwK2sfrX5Hl4qjsTsbsQ50M05G9hqCOYFZz9tSE_u-d6CRxtw7sPYZ0B9Dy3k5jNhOcNbomtj3kH6ETFJpWDtUsXi0SJcLuApKFONZIceRGBjCIeHaA6zUeMVdsR72EEIWY" class="o9v6fnle cxmmr5t8 oygrvhab hcukyx3x c1et5uql" style="overflow-wrap: break-word; margin: 0.5em 0px 0px; font-family: " segoe="" ui="" historic",="" "segoe="" ui",="" helvetica,="" arial,="" sans-serif;="" color:="" rgb(5,="" 5,="" 5);="" font-size:="" 15px;"="">Báseň haiku je tradičná japonská lyrická forma, ktorá sa do dnešnej podoby vyvíjala stáročia už asi od ôsmeho storočia. Charakter haiku v histórii ovplyvnil šintoizmus, taoizmus a zenbudhizmus.
Dnešná podoba haiku je ustálená v trojveršovej básni obsahujúcej 17 slabík (tzv. mór), v prvom verši 5, v druhom 7 a v treťom 5. Avšak súčasné autorky a autori haiku tento úzus nie vždy striktne dodržiavajú, slabiky sa môžu vynechať alebo aj pridať. Haiku sa píše aj bez interpunkcie.
Súčasný názov tejto formy básne haiku sa používa zhruba od začiatku dvadsiateho storočia.
Dnešné haiku v dávnej dobe bolo v Japonsku súčasťou tzv. radenej básne renga písanej viacerými autormi, pričom tvorilo úvodné trojveršie takejto básne (hokku).
Samotné pomenovanie haiku je zložené z častí dvoch japonských slov a to haikai a hokku. Haikai bola ľudová forma básne renga a hokku bol pomenovanie úvodnej slohy tejto básne.
Prvý, kto napísal samostatné trojveršie bol podľa tradície Nonoguči Rjúho, ktorý z takýchto trojverší vytvoril samostatnú zbierku. Už v 17. storočí sa viac rozšírilo písanie takýchto trojverší so slabikami vo veršoch 5-7-5 a títo autori sa nazývali haidžin.
Haiku tradične pojednáva o prírode, konkrétnych prírodných objektoch, úkazoch, počasí, rastlinách, zvieratách a ľuďoch. Opisuje situácie v nich, medzi nimi, vzťah, kontrapunkt. Haiku končieva v treťom verši prekvapivým, zvláštnym obrazom.
Spomedzi autorov japonského klasického obdobia (Edo) v 16. a 17. storočí ako Rjúho, Kjorai, Buson, Bončó či Issa bol tiež výraznou osobnosťou Macuo Bašó (1644 = 1694), ktorý písal svoje trojveršia vtedy nazývané hokku dlhodobo putujúc krajinou a mestami Japonska. Možno najčastejšie uverejňované jeho haiku je Žaba, tu v jednom z prekladov:
Prastarý rybník
Žaba doň skočí
Žblnk

Podujatie v rámci Literárnych večerov v Artfore z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Podujatie prebehne v režime OTP: vstup je možný pre očkovaných, testovaných testom nie starším ako 72 hodín od odberu a pre tých, ktorí prekonali COVID pred maximálne 180 dňami. Potvrdenia budú kontrolované pri vstupe.